História
Základný kameň a vlastne počiatok Mlynčekov bol
kežmarský majer a mlyn. Vôbec teda nešlo o obec ale o
odľahlú časť mesta, ktorá bola súčasťou mesta a vtedy sa
ani nepredpokladalo, že sa oblasť rozrastie a vybuduje
do podoby celej obce, ktorá mimochodom prekypuje krásou
v každom ročnom období. Obec vznikla keď z Ameriky sa
vracajúci Ždiarania hľadali miesto na usadenie. Gustáv
Szelényi, o ktorom ešte budeme hovoriť plánoval využiť
pramene na vybudovanie kúpeľov a iných budov v okolí.
Práve o tom sa dozvedeli vracajúci sa Slováci a dohodli
sa na odpredaji pozemkov v okolí kúpeľnej časti.
Niekoľko rodín sa s ním dohodlo, a tie sa presťahovali
do budúcej obce Mlynčekov.
Prečo potom názov Mlynčeky? Ide naozaj o mlyny. Bolo ich
tu dávnejšie viacero. Niekoľko menších mlynov na mletie
múky. Podľa historických záznamov však po 300 rokoch
starý mlyn zrušili a nahradil ho celkom nový, ktorý na
riečke Biely Potok nechal postaviť kežmarský obchodník
Gustáv Szelényi. Pribudol aj hostinec. A práve v tomto
období sa začalo s myšlienkami vybudovať aj budovy,
ktoré by využívali pramene. Výstavbou základných domov
kúpeľnej zostavy sa teda časom dalo vzniknúť lákadlu
pánov. Turistické lákadlá s historickým významomo teda v
Mlynčekoch nechýbajú, ale to nie je všetko. Obec bola
jednou z prvých elektrifikovaných obcí pod Tatrami.
Časom z mlynu vytvorili Tatra Ház - Tatranský dom,
rekreačné stredisko.
Minulé storočie
Rok 1913 premenili celú osadu na detské
protituberkulózne preventitórium. Prvá škola, či skôr
drevená menšia budova, bola vybudovaná v roku 1923 avšak
o dva roky sa už začala budovať murovaná budova. O
vzdelanie, ale aj o kultúrny program, ktorý poväčšine
robil.i pod jeho vedením žiaci, sa staral Štefan Bocskay.
Nemec Menhardt, ktorý sa sme prisťahoval, vybudoval prvý
obchod so zmiešaným tovarom. To pomohlo opäť obci trochu
postúpiť po hospodárskej stránke. Bolo tak v roku 1922.
Obec rástla a rástla, počas II. Svetovej vojny mala
takmer 50 domov.
Počas I. Svetovej vojny bola v Tatra Háze vojenská
nemocnica, ale aj samotná epidémia chrípky poznamenala
dosť značne túto obec. Z obce sa stala samostatná Obec s
vlastnou správou až v roku 1956 a prvý richtár bol
Ondrej Zoričák. Prvý kostol v obci je prerobená vila
Budapest. Rok 1939 znamená vysekanie, kopanie a
vybudovanie cesty k Kežmarským Žľabom a zúčastnili sa na
ňom aj obyvatelia Mlynčekov.
Mlynčeky majú aj svoj DHZ - Dobrovoľný hasičský zbor,
ktorý je stále aktívny a robí neustále dobré meno na
súťažiach a súsedeniach v tejto oblasti na rôznych
súťažiach na Slovensku. Od jeho založenia v roku 1932
funguje teda dodnes.
V roku 1949 silné krupobitie zničilo úrodu, ale uškodilo
aj na majetku. Neskoršie roky znamenajú povojnovú
históriu spojenú zväčša s nástupom komunizmu. Aj keď
niektoré svetlé stránky histórie tohto obdobia sa
taktiež nájdu. Do umelých rybníkov sa vysádzajú pstruhy
a lososy, začína sa s chovom. Väčšie hospodárske budovy
sú prebraté štátom a sťahuje sa sem aj MNV. Vlastný
kostol, Rím. kat. kostol sv. Jána Krstiteľa, obec
získava až keď sa začína v roku 1968 s jeho stavbou. O
dva roky neskôr ho vysvätili. Autobusová linka
zachádzajúca do obce prichádza v roku 1951. Následne v
sedemdesiatych rokoch sa obec obohacuje o základnú a
materskú školu a ďalšie nové domy. Nechýba už ani nové
futbalové ihrisko, ktoré potešilo celú obec. Ako sme už
spomínali, obec sa osamostatnila v roku 1956. Vtedy sa
začína aj so stavbou pošty a úradu. Kultúrny dom sa
začal stavať taktiež no až o 4 roky sa ho podarilo
celkom dokončiť.
Posledný mlyn, ktorý zostal v obci bol asi v roku 1960
zbúraný. Nástupom JRD chátral a nemal svoje využitie.
Pred tým si však zažil naozaj krušnú históriu striedania
majiteľov.
Dnes
Plynovod získala obec v roku 1991, kanalizáciu v roku
1993. Celkovo získala obec modernejšiu tvár vybudovaním
spevnených, asfaltových ciest, pretvorením dopravy a
úpravou vzhľadu. V obci sa nachádza niekoľko ubytovacích
zariadení, chát známych mien, ktoré poskytujú svoje
ubytovacie služby.
|
|
|
|
Obecný úrad:
Starosta: Milena Svocáková
tel.: 052 4682443 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|